Blog Dog

Počuli ste už niekedy odporúčanie, že by ste mali psovi počas jedla siahať do misky, aby si na to zvykol? Možno vás prekvapí, že u niektorých psov tým naopak môžete problémy ešte zhoršiť. V tomto článku sa zameriame na mýty spojené so strážením misky alebo pamlskov u psov a na to, ako k tomuto správaniu pristupovať a ako ho bezpečne riešiť. Mnohých majiteľov takéto stráženie „zdrojov“ dokáže poriadne zaskočiť a ľahko sa nechajú presvedčiť okolím, že ide o prejav dominancie. Je to však naozaj tak? Mýty o strážení psej misky Medzi chovateľmi psov aj ľuďmi, ktorí psov nechovajú, kolujú rôzne mýty, ktoré, žiaľ, nepomáhajú takýmto situáciám účinne predchádzať ani ich bezpečne riešiť. Aké to sú? „Ak budete psovi od malička pravidelne siahať do misky, naučí sa ju nebrániť.“ Na prvý pohľad to môže vyzerať ako účinný spôsob, ako psa zvyknúť na to, že mu siahate do misky. A u určitého percenta psov vám to dokonca prejde. V skutočnosti to však u niektorých psov môže naopak zvyšovať neistotu a nepokoj a posilňovať stráženie misky, pretože tým prichádzajú o pokoj a pocit bezpečia pri jedle. Môžu potom naopak začať mať pocit, že je potrebné sa proti takémuto obťažovaniu brániť. „Musíte psovi ukázať, že ste šéf / alfa.“ Moderný výcvik už tento prístup neuznáva. Dnes máme dostatok odborných informácií na to, aby sme vedeli, že stráženie misky nie je o dominancii, ale skôr o emóciách, strese, neistote alebo naučenom správaní. Navyše dnes už vieme, že psi s ľuďmi nevytvárajú hierarchické vzťahy tak, ako sa predtým predpokladalo. „Za vrčanie je potrebné psa potrestať.“ Vrčanie je komunikácia – pes vám týmto spôsobom dáva najavo, že sa mu niečo nepáči. Áno, znamená to, že je potrebné na daných situáciách pracovať. Ak však budete vrčanie trestať, môže sa stať, že sa pes naučí tento komunikačný signál preskočiť a nabudúce rovno uhryzne. „Keď si pes bráni jedlo, je agresívny a nebezpečný.“ Stráženie zdrojov je často prirodzená reakcia a rozhodne to neznamená, že by s povahou psa bolo niečo v neporiadku. Dôležité je toto správanie pochopiť, nie ho automaticky trestať a psovi pripisovať nálepku nebezpečného psa. „Stačí mu jedlo vziať a on pochopí, že to nesmie robiť.“ Hoci sa toto riešenie môže javiť ako účinný trest, opak je pravdou. Pes bráni misku, lebo sa bojí, že o jedlo príde. Keď sa nad tým zamyslíme, asi nie je príliš prekvapujúce, že ak sa jeho strach naplní, nepresvedčí ho to, že si ju nemá brániť. Odobratie misky môže problém zhoršiť, lebo zvyšuje stres a nedôveru. „Stráženie misky je len problémom zlej výchovy a prejavom rozmaznanosti psa.“ Toto je veľmi zjednodušené tvrdenie, ktoré vôbec nepomáha. Do hry často vstupujú rôzne faktory – nesprávne pochopenie jemnejších psích signálov, nedostatok skúseností majiteľa psa, minulá skúsenosť s nedostatkom potravy, stres, rivalita medzi psami alebo aj genetická predispozícia. Ako predchádzať problémom, alebo tipy, ktoré fungujú Základom je pochopiť, ako toto správanie vzniká, a následný rešpektujúci prístup k potrebám psa. Veľkú úlohu zohráva riadenie prostredia – pes by mal mať pri jedle pokojné a bezpečné miesto, kde ho nebudú rušiť členovia domácnosti, deti ani iné zvieratá. Dôležité je nechať ho jesť v absolútnom pokoji a bez zbytočných zásahov. Nesahajte psovi do misky ani mu ju neberte, pretože u citlivejších jedincov to môže problém skôr zhoršiť. Naopak sa osvedčuje občasná pokojná prítomnosť v jeho blízkosti – napríklad keď prejdete okolo a výnimočne do misky pridáte niečo veľmi chutné. Pes si tak postupne spojí vašu prítomnosť s pozitívnou skúsenosťou, nie s hrozbou straty potravy. Ak si pes stráži skôr žuvacie pamlsky alebo kosti, je vhodné ho naučiť využívať pokojné a bezpečné miesto, kde má na svoju „odmenu“ súkromie – napríklad pelech, klietku alebo búdu. Tam si môže v pokoji žuvať, bez toho, aby mal pocit, že musí svoj zdroj brániť. Nezávisle na tom trénujte aj povel „pusti“ s hračkami aj pamlskami nízkej hodnoty, a to formou výmeny za niečo lepšie. Agresiu neopätujte agresiu Mnoho ľudí má v takejto situácii pocit, že si pes „nesmie dovoliť niečo“, alebo v nich stráženie potravy vyvoláva frustráciu, ktorá vedie k trestaniu či tvrdým zásahom. Takýto prístup však problém zvyčajne nevyrieši – naopak, môže ho výrazne zhoršiť. V niektorých prípadoch síce navonok dôjde k upokojeniu situácie, v skutočnosti však u psa rastie neistota a stres, čo môže v budúcnosti viesť k ešte silnejšej ochrane zdrojov. Cieľom nie je psa prekonať, ale zmeniť jeho emocionálne nastavenie v situáciách súvisiacich s jedlom. Tresty alebo nátlak môžu narušiť dôveru a premeniť jedlo na ešte väčší stres a zvyšujú riziko uhryznutia. Omnoho efektívnejšia je postupná práca so situáciou, ktorá psovi ukáže, že prítomnosť človeka pri miske nepredstavuje hrozbu, ale naopak niečo predvídateľné a bezpečné. Kedy vyhľadať odbornú pomoc Ak váš pes pri strážení zdrojov cení zuby, hryzie alebo sa obávate, že vám ublíži, a nie ste si istí správnym postupom, vždy kontaktujte skúseného trénera. Správne zvolený tréner by pri práci so psom, ktorý stráži potravu, nemal používať tresty, naopak by mal pracovať s dobrým riadením prostredia a princípom pozitívneho posilňovania. Ak riešite problémy so strážením zdrojov so svojím psom, odporúčame prečítať si aj knihu „To je moje!“ od autorky Jean Donaldsonovej.  

Pečeň patrí medzi najvýživnejšie potraviny pre psov vôbec. Obsahuje vysoké koncentrácie železa, zinku, medi a vitamínov A, B12, D, E a K. Mixáno pridáva pečeň do každej varenej zmesi – vždy v optimálnom množstve a v kombinácii so svalovinou, aby psíkovi prospievala a neškodila. Prečo sú pečeň pre psov taká výnimočná? Pečeň sa od bežného svalového mäsa zásadne líši – je metabolicky aktívnym orgánom, ktorý v sebe koncentruje živiny v množstve, ktoré iné potraviny nedokážu ponúknuť. Kým svalové mäso je skvelým zdrojom bielkovín, pečeň navyše dodá psíkovi celý rad mikronutrientov nevyhnutných pre zdravý život. • Minerály: železo (najlepšie vstrebateľná forma – hemové železo), zinok, meď, chróm • Vitamíny rozpustné v tukoch: A, D, E, K – vďaka prirodzenému tuku v pečeni sú výborne biologicky dostupné • Vitamíny skupiny B: B1, B2, B3, B6 a najmä B12 — kľúčové pre tvorbu červených krviniek • Stopové prvky a antioxidanty podporujúce imunitu a energetický metabolizmus Sú pečeň pre psov bezpečné? Vyvrátenie najčastejšieho mýtu Krátka odpoveď: Áno, pečeň je pre psov bezpečná. Rozšírená predstava, že pečeň je „čistička“ plná jedov, je mýtus. Pečeň škodlivé látky nevylučuje — filtruje ich a vylučuje z tela von. Samotné tkanivá sú čisté a bezpečné na konzumáciu. Štátna veterinárna správa ČR každoročne testuje desiatky tisíc vzoriek vnútorností. Nevhodné vzorky tvoria len úplne zanedbateľné percento – a to u hospodárskych zvierat, ktoré sa samy nekŕmia škodlivinami a vzhľadom na svoj krátky vek ani nestihnú prípadné látky v tele akumulovať (u hydiny ide o pouhé týždne). Mixáno používa výhradne suroviny spĺňajúce normy pre ľudskú spotrebu. Inými slovami: varíme psíkom z toho, čo by sme si pokojne naservírovali na vlastný tanier. Ktoré pečene sú pre psov najlepšie? Hovädzie, bravčové alebo kuracie? Každý druh pečene má trochu iný nutričný profil — a práve to je výhoda. Striedanie druhov zabezpečí psíkovi pestrý „kokteil“ živín. Vo varených zmesiach Mixáno nájde váš psík hovädzú, bravčovú aj kuraciu pečeň. Hovädzia pečeň pre psov — superpotravina pre krv a kyslík Hovädzie pečene sú rekordmanom v obsahu železa a vitamínu B12. Tieto dve živiny sú kľúčové pre tvorbu červených krviniek a zdravý prenos kyslíka z pľúc do tkanív. Ak má váš pes sklon k anémii alebo je po náročnom výkone, hovädzie pečene mu pomôžu rýchlejšie sa zotaviť.   Bravčová pečeň pre psov — bohatý zdroj vitamínu A Bravčová pečeň vyniká najmä obsahom vitamínu A, ktorý podporuje zrak, zdravú kožu a srsť a správnu funkciu imunitného systému. Má výraznejšiu chuť, takže ju väčšina psov miluje — skvelá voľba ako motivačná zložka krmiva.   Kuracie pečienky pre psov — ľahko stráviteľná varianta Kuracie pečienky sú menšie, jemnejšie a ľahšie stráviteľné — ideálna voľba pre psov s citlivým trávením, starších psov alebo šteniatka. Napriek svojej „ľahkosti“ zostávajú plnohodnotným zdrojom všetkých kľúčových vitamínov a minerálov.   Koľko pečene môže pes zjesť? Správne dávkovanie vnútorností Odporúčané množstvo: Pečeň by nemala tvoriť viac ako 5–10 % celkového denného príjmu potravy. Vždy sa musí podávať v kombinácii so svalovinou — samotná spôsobuje hnačku kvôli vysokému obsahu vitamínu A a má preháňavý účinok. Preto Mixáno pridáva pečeň do svojich varených zmesí vždy vo vyváženom množstve a v kombinácii so svalovinou – nikdy ako samostatné jedlo. Nemusíte sa tak trápiť počítaním gramov: každé balenie je presne namixované podľa hmotnosti, veku a aktivity vášho psa.   Srdce pre psov: vnútornosť, ktorá chráni kĺby a srdce Hoci srdce patrí medzi vnútornosti, biologicky sa správa skôr ako svalovina — obsahuje husté bielkoviny, vitamíny D a skupiny B, selén, fosfor a zinok. Má však jednu jedinečnú vlastnosť: vyšší obsah kolagénu a elastínu, ktoré prirodzene vyživujú kĺby a spojivové tkanivo.   Koenzým Q10 v srdci – prirodzená podpora bunkovej energie Psie srdce je jedným z mála prírodných potravinových zdrojov koenzýmu Q10 – látky, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri výrobe bunkovej energie. Koenzým Q10 je obzvlášť dôležitý pre: • Psov so srdcovými ochoreniami alebo cukrovkou • psov s poruchami imunity • gravidných a dojčiacich sučiek • psích seniorov s klesajúcou energiou a horšou regeneráciou Ako Mixáno začleňuje vnútornosti do krmiva? Vo všetkých piatich varených zmesiach Mixáno sú vždy prítomné pečene — z hodnotných zdrojov, ako je hovädzie, bravčové alebo kuracie mäso. Ak si chcete pre svojho miláčika zostaviť jedálny lístok sami, v e-shope Mixáno si k základnému svalovému mäsu môžete pridať aj hovädzie alebo bravčové srdce. Prezrite si naše varené zmesi pre psov a zistite, ktorá najviac vyhovuje vášmu psíkovi — zostavujeme ich podľa hmotnosti, veku, aktivity a zdravotného stavu. Časté otázky o pečeniach pre psov (FAQ) Môžu psi jesť pečeň každý deň? Denná konzumácia pečene je možná, ale len vtedy, ak tvorí len malú časť (5–10 %) celkovej porcie a podáva sa spolu so svalovinou. Nadbytok pečene môže spôsobiť hnačku alebo v dlhodobom horizonte predávkovanie vitamínom A. Sú surové pečene pre psov lepšie ako varené? Záleží na prístupe k výžive. Surová pečeň (BARF) si zachováva viac enzýmov, varená je bezpečnejšia z hľadiska bakteriálnej kontaminácie a ľahšie stráviteľná pre citlivých psov. Mixáno ponúka obe varianty — varené zmesi aj BARF produkty. Spôsobujú pečeň psom hnačku? Pečeň podávaná samostatne vo veľkom množstve môže spôsobiť hnačku – má prirodzený preháňací účinok a je veľmi tučná. Ak sa však podáva v kombinácii so svalovinou a v primeranom množstve (ako v prípade zmesí Mixáno), hnačka nehrozí. Ktoré pečene sú pre psov najvýživnejšie? Hovädzie pečene vedú v obsahu železa a vitamínu B12, bravčové sú bohaté na vitamín A, kuracie sú najľahšie stráviteľné. Ideálne je striedať všetky tri druhy – presne tak, ako to robí Mixáno vo svojich varených zmesiach.   Chcete pre svojho psa to najlepšie krmivo s pečeňou? Mixáno pripraví 24-dňový kŕmny plán presne podľa hmotnosti, veku a aktivity vášho psíka — s pečeňou a vnútornosťami v každej porcii. → Vytvoriť kŕmny plán na mixano.cz  

Niet pochýb o tom, že BARF patrí medzi najzdravšie a najprirodzenejšie možnosti, ako kŕmiť svojho psieho miláčika. Mnohí majitelia psov, ktorí často cestujú so svojím psím spoločníkom, sa však zdráhajú kŕmiť surovou stravou práve preto, že majú pochybnosti o tom, ako zabezpečiť kŕmenie mimo domova. Je pravda, že na rozdiel od zabalenia potrebnej dávky granulí to môže byť trochu výzva – skladovanie surového mäsa, udržiavanie chladu, hygiena aj dostupnosť surovín už nie sú také jednoduché ako doma. To však neznamená, že by ste sa kvôli tomu mali BARFu vyhýbať alebo s ním kŕmiť len doma a na dovolenke či výlete museli siahnuť napríklad po konzervách. Stačí vedieť, ako sa pripraviť, a vy aj váš psík si môžete vychutnať BARF aj na dovolenke. Plánovanie je základom úspechu Než začnete riešiť, čo konkrétne zabaliť psovi na cesty, je dobré si ujasniť, aký typ cesty vás vlastne čaká. Inak sa plánuje kŕmenie na psie preteky, inak na víkendový výlet a inak na dlhšiu dovolenku. Preteky a športové podujatia zvyčajne znamenajú krátky pobyt, veľa pohybu a minimum priestoru na skladovanie krmiva. Tu sa oplatí jednoduchosť a rýchla príprava, ale zároveň je dobré zamerať sa na zodpovedajúcu výživu pre maximálny výkon a regeneráciu psíka. Víkendové pobyty umožňujú o niečo väčšiu flexibilitu, najmä ak máte na mieste k dispozícii chladničku. Dlhšia dovolenka alebo pobyt mimo domova už vyžaduje premyslenejšiu stratégiu – od skladovania mäsa až po možnosť dokúpenia surovín na mieste. Položte si niekoľko dôležitých otázok: ● Budete sa pohybovať v civilizácii, kde je možné bez problémov kúpiť mäso a ďalšie suroviny? ● Budete mať k dispozícii chladničku alebo mrazničku? ● Ako náročný bude program a koľko priestoru budete mať na manipuláciu s krmivom? Dobrou správou je, že u zdravého dospelého psa nie je počas bežnej týždennej dovolenky nutné trvať na dokonale vyváženej dávke krmiva. Krátkodobé zjednodušenie jedálnička nepredstavuje problém, pretože vyváženosť dávky krmiva sa rozloží na viacero týždňov. U šteniatok, rastúcich psov a psov so zdravotnými obmedzeniami je však potrebné plánovať starostlivejšie, pretože ich organizmus je citlivejší a každodenná vyváženosť krmiva hrá väčšiu úlohu. Dobre zvolené riešenie už vo fáze plánovania vám ušetrí stres na mieste a zabezpečí vášmu psovi, že si cestovanie užije rovnako ako vy.   BARF v mieste pobytu: ak máte k dispozícii chladničku a mrazničku Ak mierite do apartmánu, na chalupu alebo k známym a viete, že budete mať k dispozícii nielen kuchynku, ale aj chladničku či mrazničku, z hľadiska BARFu máte prakticky vyhraté. Ide o ideálnu variantu, keď je možné zachovať kŕmenie takmer bez zmien v porovnaní s domácimi podmienkami. Krmnú dávku môžete pripraviť a zmraziť už doma a odviezť na miesto pobytu v prenosnej chladničke do auta, chladiacej taške alebo termoboxe. Ďalšou možnosťou je nákup mäsa a ďalších surovín priamo na mieste, ak sa pohybujete v civilizácii. Vďaka zázemiu v podobe chladničky a/alebo mrazničky potom nie je problém mäso bezpečne skladovať a kŕmiť psa rovnako ako doma – bez kompromisov a bez stresu.   Cestovná chladnička môže byť nepostrádateľným pomocníkom Nech už váš psík pochutnáva na BARF-e alebo na varenej strave, na víkendových výletoch, podujatiach, pretekoch a ďalších cestách autom sa pre vás cestovná chladnička stane nepostrádateľným pomocníkom. Vďaka nej zvládnete bezpečne prepravovať chladené alebo mrazené krmivo aj v teplejšom počasí a dopriať svojmu miláčikovi zdravú stravu bez kompromisov. Na kratšie časové úseky však často postačí aj kvalitná termo taška alebo termo box s chladiacimi vložkami. A to najmä ak budete prepravovať mrazené porcie.   Sušený BARF ako praktická alternatíva na cesty   Mixáno Sušený BARF predstavuje veľmi pohodlnú alternatívu (nielen) na cesty. Využijete ho najmä tam, kde nemáte možnosť chladenia alebo chcete minimalizovať logistiku okolo mäsa. Je ľahký, skladný, ľahko dávkovateľný a nevyžaduje chladničku ani mrazničku. Jeho najväčšou výhodou je jednoduchá a rýchla príprava – stačí zaliať teplou vodou, doplniť vhodný zdroj tuku a máte plnohodnotnú kompletnú stravu pre psíka. Sušený BARF je vyrobený výlučne z prírodných surovín bez chémie, farbív a konzervačných látok a je vhodný pre všetkých psov bez ohľadu na vek alebo plemeno. Môžete ho flexibilne kombinovať s čerstvou stravou podľa aktuálnych možností – napríklad časť dovolenky kŕmiť surovým mäsom a časť sušeným BARFom. Ideálne je vyskúšať sušený BARF (rovnako ako akúkoľvek inú alternatívu, napríklad konzervy alebo granule) vopred doma, ešte pred cestou. Náhle zmeny v krmive bez predchádzajúceho otestovania môžu totiž zvýšiť riziko tráviacich ťažkostí, a to platí dvojnásobne u psov s citlivejším trávením. Riešiť hnačku alebo nechutenstvo na výlete, pretekoch alebo dovolenke je potom zbytočne stresujúce – pre psa aj pre vás. Dobre pripravený plán a vyskúšané krmivo vám umožnia vyraziť na cesty s istotou, že aj v menej ideálnych podmienkach bude mať váš pes to najlepšie.  

Jaro je tu, príroda sa prebúdza a láka na dlhšie výlety s našimi psími spoločníkmi. Pre majiteľov psov má však toto krásne obdobie aj jednu menej príjemnú stránku – kliešte sú späť v plnej sile. A s nimi sa každoročne vracia aj otázka, ako sa proti nim čo najlepšie brániť. Možno staviate na osvedčenú klasiku v podobe antiparazitického obojku, pipety alebo tabletky. Možno však uprednostňujete prírodnejšie spôsoby a hľadáte spôsob, ako prekabátiť tieto krvilačné potvory bez chemikálií. Situáciu navyše komplikuje fakt, že každý pes je iný – rovnako ako prostredie, v ktorom sa najčastejšie pohybuje. Jedno univerzálne riešenie preto neexistuje. Existuje však hneď niekoľko prírodných možností, ktoré stojí za to vyskúšať. Poďme si ich prehľadne prejsť a pozrieť sa, aká je ich skutočná účinnosť. Prečo hľadáme alternatívy k „chémii“ Možno si hovoríte, prečo sa vôbec púšťať do prírodných riešení, keď klasická „chémia“ proti kliešťom preukázateľne funguje. Dôvodov môže byť hneď niekoľko. Najčastejšie ide o obavy z možných vedľajších účinkov a z dlhodobého zaťaženia psieho organizmu pri opakovanom používaní antiparazitík. Tieto otázky riešia predovšetkým majitelia starších psov, citlivých jedincov alebo psov s chronickými ochoreniami. Ďalším dôvodom je vplyv na okolité prostredie. Niektoré antiparazitické prípravky sa z tela psa uvoľňujú do vody a môžu tak zaťažovať vodné ekosystémy, najmä ak sa pes často kúpe v rybníkoch, riekach alebo jazerách. Pod pojmom „chemické prípravky“ v tomto článku rozumieme väčšinu bežne používaných antiparazitických obojkov a pipiet, ktoré obsahujú syntetické účinné látky (najčastejšie flumetrín, deltametrín, permetrín, fipronil, propoxur a imidakloprid). Patrí sem aj relatívne nový trend antiparazitických tabliet podávaných perorálne. Ich hlavnou nevýhodou je skutočnosť, že účinná látka sa dostáva priamo do organizmu psa a určitý čas v ňom cirkuluje. V prípade výskytu nežiaducich účinkov tak nie je veľa možností, ako jej pôsobenie rýchlo ovplyvniť alebo prerušiť. Čo všetko sa skrýva pod pojmom „bez chémie“ Keď sa hovorí o „prírodnej ochrane“ alebo prístupe „bez chémie“, myslí sa tým snaha vyhnúť sa syntetickým, laboratórne vyrábaným antiparazitikám. Do tejto kategórie tak najčastejšie patria bylinné prípravky, éterické oleje a rôzne doplnky stravy. Je však dobré si uvedomiť, že aj bylinky a éterické oleje obsahujú aktívne chemické látky – rozdiel je v tom, že ide o prírodné zlúčeniny, ktoré nie sú synteticky upravované ani koncentrované do podoby klasických farmaceutických účinných látok. Práve preto sa v bežnej reči ako „chémia“ označujú skôr moderné syntetické antiparazitické prípravky, zatiaľ čo prírodná alternatíva je vnímaná ako šetrnejšia cesta, hoci stále založená na chemickom pôsobení v tom najširšom zmysle slova. Bylinky a éterické oleje ako prírodné antiparazitiká   Medzi bylinky, ktoré sa tradične považujú za prírodné repelenty proti hmyzu vrátane kliešťov, patria najmä levanduľa, rozmarín a neem. V praxi sa často používa napríklad domáci rozmarínový repelent vo forme odvaru alebo macerátu, ktorý sa nanáša na srsť pred prechádzkou. Jeho nevýhodou je však kratšia účinnosť, a teda nutnosť častejšej aplikácie, ideálne vždy pred vonkajšou aktivitou. Najlepších výsledkov zvyčajne dosahuje v kombinácii s ďalšími podpornými opatreniami, napríklad vhodnými doplnkami stravy. Pri éterických olejoch je však na mieste zvýšená opatrnosť. Ide o vysoko koncentrované látky, ktoré môžu byť pri nesprávnom použití pre psa dráždivé alebo toxické. Nikdy by sa nemali aplikovať nezriedené priamo na kožu alebo srsť – vždy je nutné ich správne zriediť v nosnom oleji (napr. kokosovom alebo mandľovom) a dodržiavať bezpečné koncentrácie určené pre zvieratá. Medzi osvedčené éterické oleje s repelentnými účinkami proti kliešťom patrí napríklad levanduľa (Lavandula angustifolia), pelargónia (Pelargonium graveolens), cédrové drevo (Cedrus atlantica) alebo rozmarín (Rosmarinus officinalis). Naopak existujú oleje, ktoré nie sú pre psov príliš vhodné. Patrí sem napríklad tea tree olej, ktorý môže byť pri nevhodnom dávkovaní pre psov toxický, ďalej citrónová tráva, eukalyptus alebo klinček, ktoré môžu byť pre ich citlivý čuch aj organizmus príliš dráždivé. Všeobecne sa tiež odporúča opatrnosť pri používaní éterických olejov v prostredí, kde sa pohybujú ďalšie zvieratá, ktoré môžu byť na tieto látky výrazne citlivejšie – napríklad mačky alebo papagáje.   Okrem éterických olejov stojí za zmienku aj často prehliadaný kokosový olej, ideálne lisovaný za studena. Stačí malé množstvo jemne rozohriať v dlaniach a jemne vmasírovať do srsti psa, najmä v oblasti ňufáka, hlavy, nôh a slabín. Srst môže byť po aplikácii dočasne mierne mastnejšia, ide však o bežný dôsledok použitia oleja. Kokosový olej je vhodný vďaka svojmu prirodzenému obsahu kyseliny laurovej, ktorá má repelentné účinky a môže tak predstavovať ďalšiu doplnkovú možnosť v rámci prírodnej ochrany proti kliešťom. Doplnky stravy proti kliešťom Ďalšou možnosťou, ako podporiť prirodzenú obranyschopnosť psa proti kliešťom, sú doplnky stravy, ktoré pôsobia nepriamo – teda nemajú parazity priamo odpudzovať na povrchu tela, ale menia pachové a metabolické signály organizmu. Medzi najčastejšie používané patria pivovarské kvasnice, ktoré sú bohaté na vitamíny skupiny B a spájajú sa so zmenou prirodzeného zápachu kože, vďaka čomu môže byť pes pre kliešte menej atraktívny. Menej známou, ale v praxi veľmi cenenou variantou je skalná ruža (Cistus incanus), ktorá sa v posledných rokoch dostáva do popredia vďaka svojim antioxidačným a podporným účinkom a často sa uvádza ako jeden z najzaujímavejších prírodných doplnkov proti kliešťom. Často spomínaným prírodným prostriedkom je aj cesnak, ktorý má tradičnú povesť repelentnej zložky. Jeho použitie u psov je však značne diskutabilné. Účinná dávka, ktorá by mohla mať repelentný účinok, sa veľmi blíži množstvu, ktoré už môže byť pre psa nevhodné – najmä kvôli možnému vplyvu na červené krvinky a vzniku hemolytickej anémie pri dlhodobom alebo nadmernom podávaní. Navyše účinok cesnaku ako spoľahlivého antiparazitika nebol jednoznačne potvrdený, a preto sa vo všeobecnosti nepovažuje za ideálne ani bezpečne predvídateľné riešenie.  Ďalšie možnosti prevencie   Okrem prírodných prípravkov a doplnkov stravy zohráva v ochrane proti kliešťom zásadnú úlohu aj každodenná prevencia počas prechádzok aj po nich. Veľmi účinné je najmä vyhýbanie sa rizikovým lokalitám v období najvyššej aktivity kliešťov – teda vysokej tráve, krovinatým porastom a vlhkým, tienistým miestam. Po každej prechádzke je vhodné psa dôkladne skontrolovať, ideálne ešte predtým, ako sa dostane do svojho pelechu alebo na gauč. Pomôcť môže aj pravidelné česanie srsti, ktoré nielen uľahčí včasné odhalenie prisatých kliešťov, ale zároveň odstráni aj tie, ktoré sa ešte nestihli uchopiť. Táto jednoduchá rutina v kombinácii s ďalšími preventívnymi opatreniami často výrazne znižuje celkové zaťaženie parazitmi, hoci samotné riziko úplne nevylučuje. Kúpiť si môžete aj ultrazvukové odpudzovače, ktoré sa pripínajú na obojok alebo postroj psa. Ich účinnosť je však pomerne premenlivá a medzi majiteľmi psov nie sú príliš rozšírené. Môžete naraziť aj na tzv. EM obojky z keramických korálikov, ktoré podľa výrobcov obsahujú účinné mikroorganizmy. Aj pri nich sa však skúsenosti s účinnosťou výrazne líšia a vo všeobecnosti sa neodporúčajú najmä u dlhosrstých psov, kde môže byť ich účinok ešte menej badateľný. Žiadna stopercentne účinná prírodná ochrana proti kliešťom síce neexistuje, ale absolútnej istoty často nedosiahnete ani pri použití chemických prípravkov. Najspoľahlivejším riešením je preto kombinácia viacerých metód súčasne a hľadanie takých variantov, ktoré budú vyhovovať aj vám, aj vášmu psovi.  

Pes a mačka pod jednou strechou? Pre niektorých splnený sen, pre iných adrenalínový zážitok plný syčania, štekania a zatvorených dverí. Často sa hovorí, že ľudia sa delia na „psíčkarov“ a „mačkárov“, ale realita je zvyčajne oveľa pestrejšia. Mnohí z nás majú v srdci miesto pre obidva druhy – a práve vtedy vzniká otázka, ako dosiahnuť spokojné spolužitie psa a mačky. Kľúčom je správny začiatok, rešpekt k potrebám oboch zvierat a dostatok trpezlivosti. Pozrime sa, ako vytvoriť domácnosť, kde sa nebudú biť o gauč, misky ani vašu pozornosť. Kto bol doma skôr? Alebo prečo záleží na poradí To, či bol v domácnosti najskôr pes alebo mačka, hrá pri ich zoznamovaní prekvapivo dôležitú úlohu. Zviera, ktoré už považuje váš domov za svoje teritórium, vníma príchod nového spolubývajúceho často ako narušenie zavedeného poriadku. Samozrejme, vždy záleží na povahe konkrétneho jedinca.   Ak bol v domácnosti skôr pes, nová mačka môže byť vnímaná ako zvláštny, rýchlo sa pohybujúci objekt, ktorý narušil jeho zavedený režim. Psy majú tendenciu reagovať prehnaným záujmom, snahou naháňať a loviť mačku, očuchávať ju alebo si s ňou „hrať“ spôsobom, ktorý je pre mačku stresujúci. Ak bola v domácnosti ako prvá mačka, príchod psa niekedy vníma ako ohrozenie svojho teritória aj osobnej bezpečnosti. Mačky sú silne viazané na prostredie a zmeny znášajú horšie ako psy, preto sa často objavuje syčanie, schovávanie sa alebo značkovanie. Prvé zoznámenie: bezpečnosť ako absolútna priorita Správne zvládnuté začiatky pomôžu predísť zbytočným konfliktom a dajú obom zvieratám šancu prijať novú situáciu s väčším pokojom. Rozhodne nie je dobrý nápad psa a mačku jednoducho „vypustiť“ a nechať ich, aby si zvykli bez nášho dohľadu a úpravy prostredia. Práve tzv. manažment je v tejto fáze úplne zásadný. Novému členovi rodiny vždy najprv umožnite nerušené obhliadnutie nového domova pred samotným zoznámením. Majte psa pod kontrolou a v prípade potreby používajte aj doma vodítko, náhubok, dverové zábrany, klietku alebo látkovú prepravku. Pri prvom kontakte nechajte mačku radšej v prepravke a zabezpečte jej bezpečné únikové zóny aj pokojné miesta vo výškach, kam sa pes nedostane. Naučte psa pokojnému správaniu v jej prítomnosti a správne reakcie oboch strán priebežne odmeňujte. Trpezlivé vedenie a dôslednosť pomôžu zabrániť tomu, aby si pes vytvoril zvyk prenasledovať mačku. Pozor na vynútený kontakt – ten býva skôr kontraproduktívny. Ako dlho trvá, kým sa pes a mačka skamarátia? Doba, za ktorú si pes a mačka na seba zvyknú, sa môže výrazne líšiť – od niekoľkých dní až po mnoho mesiacov. Cesta k pokojnému spolunažívaniu nie je vždy jednoduchá a v niektorých prípadoch, žiaľ, nemusí byť vôbec možná. Vždy záleží na veku a povahe konkrétnych zvierat, ich predchádzajúcich skúsenostiach aj genetických predispozíciách. Všeobecne platí, že väčšiu šancu na harmonické spolunažívanie majú psy plemien, ktoré neboli šľachtené na intenzívny lov alebo stráženie, hoci aj tu existujú výnimky. Aj keď váš pes rád naháňa mačky na prechádzkach, nemusí to znamenať, že sa nenaučí vychádzať s konkrétnou mačkou u vás doma. Je dôležité počítať s tým, že „skamarátiť sa“ nemusí nutne znamenať spoločné spanie v posteli. Pre mnohé domácnosti je úplne postačujúci stav, keď sa pes a mačka navzájom tolerujú, rešpektujú si svoj priestor a nedochádza medzi nimi ku konfliktom. Existujú aj situácie, keď je potrebné ich kontakt dlhodobo riadiť a nikdy ich nenechávať spolu bez dozoru – a aj to je úplne v poriadku, pokiaľ je zachovaná bezpečnosť a pohoda oboch zvierat.  Spoločné hry: kedy áno, kedy nie a ako ich správne viesť V niektorých domácnostiach môže spolužitie psa a mačky postupne prerásť aj do vzájomných interakcií, ktoré pripomínajú hru, najčastejšie vtedy, keď spolu vyrastá šteniatko a mačiatko. Aj v takýchto momentoch je však dôležité zostať ostražitý a pozorne sledovať reč tela oboch zvierat. Zatiaľ čo pes môže hru vnímať ako neškodnú zábavu, mačka signalizuje svoje hranice jemnejšie. Niekedy však reaguje veľmi rýchlo a neočakávane. Spoločné interakcie by sa mali vždy odohrávať pod dohľadom a nikdy by nemali prerásť do situácie, keď si zvieratá „vyrovnávajú účty“. Ak sa hra začne stupňovať, je vždy lepšie ju včas ukončiť, ako riskovať zranenie na jednej alebo druhej strane. Ak sa však vzťah medzi psom a mačkou vyvinie až do bodu, kedy si spolu dokážu bezpečne a uvoľnene hrať, máte veľké šťastie – nie je to samozrejmosť, ale rozhodne je to možné.  

O riziku zvrtnutia žalúdka už počul snáď každý majiteľ veľkého psa. Ide o akútny a život ohrozujúci stav, ktorý postihuje predovšetkým veľké a obrovské plemená psov s hlbokým hrudníkom. Niektoré plemená, napríklad nemecké dogy, sú náchylnejšie na torziu a u nich patrí medzi časté príčiny úmrtia. Ale nech je váš psík akéhokoľvek plemena, oplatí sa o torzii vedieť viac, predchádzať prípadným problémom a vedieť rozpoznať príznaky – včasný zásah veterinára totiž rozhoduje o prežití psíka. Čo je torzia (prekrútenie) žalúdka a prečo je taká nebezpečná Pri torzii sa žalúdok psa najprv nadmerne naplní plynmi a potravou, potom sa otočí okolo svojej osi, čo znemožní únik plynu aj potravy a vedie k prudkému poklesu prekrvenia ďalších orgánov a šoku. Čas v tomto prípade hrá kľúčovú úlohu a jediným riešením je neodkladná veterinárna starostlivosť – bez nej hrozí psovi smrť. Najvyššie riziko torzie je u psov veľkých a obrovských plemien s hlbokým hrudníkom, typicky napríklad u nemeckých ovčiakov, dogov a retrieverov. Vyššiu pravdepodobnosť torzie majú aj staršie psy, psy, ktoré hltavo jedia, a tie, ktoré už torziou prešli. Ako rozpoznať príznaky torzie žalúdka Teraz je už jasné, že torziu žalúdka u psa je potrebné riešiť bezodkladne. Ako však zistiť, že k torzii došlo? U psa môžete pozorovať náhlu nepokojnosť, zmenu správania a neúspešné pokusy o zvracanie. Môže slintať, lapkať po dychu, vykašliavať len penu alebo hlien. Typickým príznakom je nafúknuté, zväčšené brucho, ktoré bude tvrdé a veľmi citlivé, bolestivé na dotyk. V stoji bude pes zhrbený. Po čase bude pes unavený a apatický v dôsledku preťaženia krvného obehu. Môžete pozorovať slabosť, kolaps a bledé sliznice. K torzii žalúdka u psa dochádza často v nočných hodinách. Nepodceňujte preto situáciu, ak vás pes zobudí a správa sa nezvyčajne. Čo robiť pri podozrení na torziu žalúdka Akonáhle budete mať podozrenie na torziu, rozhodne nikdy nečakajte, že „to prejde“, a neskúšajte psovi podávať lieky. Jediným riešením je okamžitý transport na veterinárnu kliniku, kde je potrebné zabezpečiť srdcovú činnosť, doplniť telu tekutiny a následne psa operovať. Chirurgické riešenie je v tomto prípade jedinou možnosťou. Diagnostika na veterinárnej klinike prebieha prostredníctvom klinického vyšetrenia a röntgenu. Prognóza závisí od celkového stavu psa a rozsahu poškodenia tkanív. Ak je pes operovaný včas a nedôjde ku komplikáciám, môže sa úplne zotaviť. Ako predchádzať torzii žalúdka: prevencia, mýty a omyly Môžete sa stretnúť s celou radou preventívnych opatrení, ktoré je dobré dodržiavať najmä u rizikových plemien psov. Aké pravidlá by ste mali dodržiavať? 1) Rozdeľte krmnú dávku na viacero porcií –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Psy, ktoré sú kŕmené dvakrát alebo viackrát denne, sú menej náchylné na torziu žalúdka ako psy, ktoré sú kŕmené len raz denne. Ak tráviaci trakt pracuje častejšie, svalstvo je menej ochabnuté a menej náchylné na torziu. 2) Doprajte psíkovi pestrú stravu –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Ak kŕmite psíka vyváženou pestrou stravou zloženou z rôznych surovín, tráviaci systém pracuje viac a je opäť odolnejší voči torzii. 3) Dodržiavajte pokoj po jedle – Po kŕmení by mal pes pokojne odpočívať. Vyhnite sa preto akýmkoľvek aktivitám aspoň hodinu po jedle, radšej však 2 hodiny. Pozor, k torzii môže dôjsť aj pri prísnom dodržiavaní pokoja, a to v dôsledku genetických predispozícií, náhlych pohybov tekutiny alebo plynu v žalúdku atď.; nepodceňujte preto prípadné príznaky! 4) Dávajte pozor na hltanie – Psy, ktoré rýchlo hltia krmivo, prehĺtajú viac vzduchu a zvyšujú tak tlak v žalúdku. Zvážte preto použitie špeciálnych misiek spomaľujúcich jedenie, prípadne plniteľných hračiek alebo podložiek na lízanie s ohľadom na typ krmiva. 5) Vyhnite sa stresu – Ten ovplyvňuje svalové napätie a trávenie a môže tiež prispieť k vzniku torzie žalúdka. Spúšťačom môžu byť náhle hluky, zmena prostredia, neočakávané návštevy alebo konflikty medzi psami v domácnosti.  6) Zvážte vykonanie gastropexe – Ide o chirurgický zákrok, pri ktorom veterinár trvalo prišije žalúdok psa k brušnej stene. Tým sa zabráni prípadnému prekrúteniu žalúdka. Gastropexa sa vykonáva buď ako súčasť akútnej operácie torzie žalúdka, alebo aj preventívne u vysoko rizikových plemien.  A čo vyvýšené misky? Používanie vyvýšených misiek sa v minulosti odporúčalo, ale najnovšie štúdie ukazujú, že u veľkých psov môže vyvýšená miska dokonca mierne zvyšovať riziko torzie. Preto sa dnes odporúča kŕmiť z misiek umiestnených na podlahe.  

Sneh, ľad a soľ – čo majú spoločné? V zime môžu naozaj potrápiť labky našich chlpáčov. Pre mnoho psov znamená zima radostné vyvádzanie v snehu a objavovanie nových vôní, ale ich labky sú v tomto období vystavené väčšej záťaži. Ľadové, ostré povrchy, posypová soľ a časté umývanie po prechádzkach môžu viesť k podráždeniu kože, bolestivým prasklinám a iným nepríjemnostiam. Preto by starostlivosť o labky vášho psa mala byť prirodzenou súčasťou dennej rutiny každého zodpovedného majiteľa psa počas zimných mesiacov. Psie labky to zvládnu... alebo nie? Psie labky, alebo skôr ich vankúšiky, sú odolné, ale zimné podmienky ich môžu aj tak poškodiť. Preto rozhodne nie je dobré podceňovať preventívnu starostlivosť o psie labky. Nech máte doma gaučového povaľača alebo aktívneho športovca, ich labky potrebujú pozornosť. Akonáhle váš pes začne krívať, spomaľovať pri prechádzkach alebo si po návrate domov nadmerne lízať labky, je to jasný znak, že niečo nie je v poriadku. Najčastejšie ide o podráždenú kožu medzi prstami alebo popraskané vankúšiky. Ľadový sneh a mráz vysušujú labky a môžu spôsobiť drobné poranenia, zatiaľ čo posypová soľ často vedie k páleniu a začervenaniu. U plemien s dlhšou srsťou na labkách môže nastať nepríjemný problém v podobe ľadových snehových gúľ medzi vankúšikmi. Zlo menom posypovÁ soľ Ak sa nachádzate v oblasti, kde sa používa posypová soľ, musíte byť obzvlášť opatrní. Najčastejšie ide o chlorid sodný alebo zmesi s inými chemikáliami, ktoré sú pre psie labky veľmi agresívne. Soľ narúša prirodzenú ochrannú vrstvu vankúšikov, vysušuje kožu a môže spôsobiť bolestivé pálenie, začervenanie a praskliny. Okrem toho psy často lížu svoje podráždené labky, čím sa soľ dostáva do tela, kde môže dráždiť sliznice, zaťažovať tráviaci trakt a vo väčších množstvách predstavovať zdravotné riziko. Pravidelné umývanie labiek po každej prechádzke by preto malo byť samozrejmosťou. V oblastiach, kde sa často používajú posypové zmesi, ako sú mestské chodníky alebo okraje ciest, stojí za zváženie použitie ochranných psích topánok. Mazať alebo nemazať? Medzi majiteľmi psov sa často vedú diskusie o tom, či v zime pravidelne mazať psom labky, aby neboli „príliš mäkké“. Pravda je niekde uprostred. Príliš časté a nevhodné mazanie môže v skutočnosti viesť k nadmernému zmäknutiu vankúšikov, ktoré potom strácajú svoju prirodzenú odolnosť voči terénu. Na druhej strane, ak žijete na mieste, kde labky v zime čelia neprirodzenému namáhaniu v podobe posypovej soli, chemikálií a extrémnej suchosti, ochranný balzam je opodstatnený. Preto je vždy potrebné pristupovať k mazaniu individuálne. Ak sú labky už podráždené a popraskané, použite kvalitný prírodný regeneračný balzam. Cieľom je vždy udržať vankúšiky pružné a funkčné, aby nepraskali. Ak však labky mažete príliš často, ich zmäkčenie povedie k častejším zraneniam. Vyberte si preto zlatú strednú cestu a prispôsobte starostlivosť vášmu psovi a prostrediu, v ktorom sa pohybuje. Prevencia   Základom je vždy pravidelná kontrola labiek, ideálne po každej prechádzke. Ak máte dlhosrsté plemeno psa, skráťte srsť medzi vankúšikmi, aby sa v nej nezachytával sneh a nečistoty. Po návrate z prechádzky labky opláchnite vlažnou vodou a dôkladne ich osušte, aby sa nezaparilli. Zvážte použitie ochranných topánok a ochranného a regeneračného balzamu na labky, ako je uvedené vyššie, podľa potreby. Ak problémy s labkami pretrvávajú, objavujú sa hlboké praskliny, krvácanie, opuchy alebo výrazné bolesti, je potrebné navštíviť veterinára.

Tráviaci systém psov sa v mnohých ohľadoch výrazne líši od tráviaceho systému ľudí. Napriek tomu o ňom kolujú rôzne mýty, ktoré niekedy vedú k nesprávnym stravovacím návykom. Je pes naozaj všežravec, ako sa často hovorí? A ako dlho trvá trávenie potravy? V dnešnom článku sa dozviete viac než len to. Nasledujúcich päť zaujímavých faktov vám pomôže lepšie pochopiť, ako funguje trávenie psov z fyziologického hľadiska – a prečo má zmysel venovať väčšiu pozornosť tomu, čím kŕmime našich psov. Psy sú fakultatívni mäsožravci Je pes mäsožravec alebo všežravec? Majitelia psov sa často hádajú o tejto otázke. Odpoveď nie je taká jednoduchá. Z biologického a fyziologického hľadiska sú psy klasifikované ako fakultatívne mäsožravce. To znamená, že ich organizmus je primárne prispôsobený konzumácii živočíšnej potravy, ale zároveň majú určitú schopnosť tráviť rastlinné zložky. Mäso by preto malo tvoriť väčšinu vyváženej stravy, ale na rozdiel od obligátnych mäsožravcov (napríklad mačiek) nie sú psy výlučne závislé od živočíšnych zdrojov živín. Niekedy sa stretávame aj s pojmom „mäsožravý všežravec“, ktorý sa snaží tento fakt opísať zjednodušeným spôsobom. To však neznamená, že psy sú skutočnými všežravcami ako ľudia alebo ošípané. Ich zuby, krátky tráviaci trakt, kyslé prostredie žalúdka a metabolizmus ich stále klasifikujú ako mäsožravce. Ich schopnosť využívať uhľohydráty a určité rastlinné živiny je skôr adaptáciou vyplývajúcou z dlhodobého spolunažívania s ľuďmi, ako dôkazom všežravosti v pravom zmysle slova. Rastlinné zložky hrajú v strave doplnkovú úlohu, hlavne ako zdroj vlákniny, vitamínov a antioxidantov. Psy trávia potravu približne trikrát rýchlejšie ako ľudia Psy spracúvajú potravu približne trikrát rýchlejšie ako ľudia, čo úzko súvisí s fyziológiou ich tráviaceho traktu. U väčšiny psov prechádza potravina celým tráviacim traktom približne za 4 až 12 hodín, v závislosti od druhu potravy, veľkosti psa a jeho zdravotného stavu. Len vo výnimočných prípadoch trvá trávenie až 24 až 36 hodín. A čo ľudia? My ľudia zvyčajne trávime potravu za 24 až 72 hodín. Tento rozdiel je spôsobený hlavne kratším tráviacim traktom psa, výrazne kyslým prostredím žalúdka a enzýmovým vybavením prispôsobeným rýchlemu rozkladu živočíšnych bielkovín a tukov. Rýchle trávenie znižuje riziko rastu baktérií v prípade kontaminácie a umožňuje efektívne využitie živín z mäsa. Aj psy môžu mať pálenie záhy Možno vás prekvapí, že aj váš psí člen rodiny môže pociťovať nepríjemné pocity spojené s kyslosťou žalúdka alebo návratom žalúdočných štiav do pažeráka. Žalúdok psa produkuje veľmi silnú kyselinu chlorovodíkovú, ktorá je nevyhnutná pre rýchle a efektívne trávenie mäsa. Ak je však žalúdok dlho prázdny, kyselina nemá čo tráviť a môže dráždiť sliznicu. U psov môžete pozorovať ranné zvracanie na prázdny žalúdok (často žltkasté farby), nadmerné slinenie, prehĺtanie bez jedla a nepokoj. Pálenie záhy u psov je tiež jedným z možných dôvodov prežúvania trávy. Okrem dlhých intervalov medzi jedlami môže pálenie záhy u psov spôsobiť nevhodná strava, nadbytok nekvalitných sacharidov alebo tukov, stres alebo nepravidelný režim. Riešením je zvyčajne upraviť dávku krmiva, rozdeliť jedlo na niekoľko menších porcií alebo zahrnúť „desiate“ počas dňa. Ak však problémy pretrvávajú alebo sa často opakujú, je vždy vhodné poradiť sa s veterinárom, aby sa vylúčili vážnejšie problémy s tráviacim traktom. Psy nemajú v slinách enzýmy na rozklad škrobov Na rozdiel od ľudských slín, psie sliny neobsahujú tráviaci enzým amylázu, ktorý u ľudí začína rozklad škrobov v ústach. U psov sa trávenie týchto komplexných sacharidov nezačína počas žuvania, ale neskôr – v tenkom čreve. To je ďalší dôkaz, že trávenie psov je primárne navrhnuté na spracovanie živočíšnych bielkovín a tukov. Hoci psy dokážu stráviť určité množstvo sacharidov (vďaka amyláze produkovanej pankreasom), ide o sekundárny adaptačný mechanizmus. Nadbytok alebo zle spracované škroby môžu preto viesť k nadúvaniu, hnačke, kolísaniu hladiny cukru v krvi alebo v dlhodobom horizonte k metabolickému stresu. Žalúdok psa je extrémne kyslý Prostredie psieho žalúdka je výrazne kyslejšie ako u ľudí – pH psieho žalúdka počas trávenia sa pohybuje v rozmedzí približne 1 až 2, zatiaľ čo u ľudí je to zvyčajne okolo 2 až 4. Vďaka tejto vysokej kyslosťi môžu psy účinne rozkladať surové mäso, tuky a kosti a zároveň ničiť veľké množstvo baktérií, ktoré by u ľudí mohli spôsobiť vážne tráviace problémy. Preto telo psov dokáže spracovať potraviny, ktoré by boli nevhodné alebo dokonca nebezpečné pre ľudské trávenie. Extrémne kyslé žalúdky však kladú vysoké nároky na kvalitu a zloženie potravy – dlhodobé kŕmenie nevhodnou potravou, časté prekrmovanie uhľohydrátmi alebo nepravidelná strava môžu narušiť jej prirodzenú rovnováhu a viesť k tráviacim problémom.      

S blížiacim sa koncom roka sa mnohí majitelia psov obávajú, ako ich chlpatí priatelia zvládnu hlučné oslavy Silvestra. Možno mal váš pes v minulosti zlé skúsenosti alebo je citlivejší a prežiť petardy a ohňostroje je pre vás veľkou výzvou. V takomto prípade nepodceňujte dôležitosť prípravy. Ale aj keď máte psa, ktorému nevadia hlasné zvuky a svetelné efekty, je dobré dodržiavať niekoľko pravidiel, aby to tak zostalo aj v budúcnosti. Pozrime sa na najdôležitejšie tipy pre pokojný Silvester. Buďte pripravení, nenechajte sa prekvapiť V prvom rade je dôležité spomenúť, že príprava vášho psa na živé oslavy Silvestra nezačína pár dní vopred. Najmä ak váš pes už mal nepríjemnú skúsenosť, je potrebné sa zamerať na tréning počas celého roka, ideálne pod vedením skúseného trénera. A potom prichádza prevencia zlých skúseností, úteku a straty vášho psa.  Každý rok počas vianočných sviatkov a Silvestra sa stratí veľa psov a bohužiaľ, nie všetci majú to šťastie, že sa bezpečne vrátia domov. Samozrejme, záleží to aj na tom, kde bývate, ale ak viete, že vo vašom susedstve budú po zotmení od Vianoc do Silvestra nadšenci ohňostrojov, vždy venčite svojho psa na vodítku. Nespoliehajte sa na to, že váš pes sa nebojí! Vodítko nepripájajte k obojku, z ktorého sa pes môže v strachu vymaniť, ale k dobre padnúcemu postroju. Pre veľmi plaché psy a psy s nejasnou minulosťou (napr. z útulku) je najbezpečnejšou možnosťou použitie dvojitého vodítka – jeden koniec pripevnený k postroju a druhý k obojku. Ak je to možné, venčite svojho psa na vidieku, kde je minimálna šanca, že stretnete niekoho.  Ďalším preventívnym opatrením, ktoré sa netýka len Silvestra, ale teraz je správny čas na to, aby ste si ho pripomenuli, je starostlivé označenie vášho psa. Uistite sa, že má na sebe známku alebo nálepku s vaším aktuálnym telefónnym číslom. Majte tiež na pamäti, že nestačí, aby mal váš pes mikročip; musíte ho tiež zaregistrovať v registri, aby bolo možné nájsť vaše kontaktné údaje! Ako by mal vyzerať Silvester pre vášho psa Najlepšie je vyhnúť sa tomu, aby ste svojho psa brali na párty mimo domu, aj keď sa nebojí. Mohli by ste sa ľahko ocitnúť v neočakávanej situácii, ktorú váš doteraz pokojný pes nebude akceptovať, a v budúcnosti si tak vytvoríte problémy. Doma viete lepšie, čo môžete očakávať, a môžete ľahšie vytvoriť bezpečný priestor pre svojho psieho spoločníka. Výnimkou je samozrejme situácia, keď sa chcete vyhnúť hlasným zvukom a vopred si rezervujete silvestrovský pobyt so psom niekde ďaleko od civilizácie, kde si môžete užiť viac pokoja a ticha.  Dávajte psovi spoločnosť, nenechávajte ho doma samého, aby ste mohli ísť von a zabaviť sa. Ste jeho rodina a celý jeho svet. Vyvenčite psa a unavte ho, kým je ešte vonku svetlo. Vyberte si najtichšiu miestnosť, zatvorte žalúzie alebo závesy a môžete tiež pustiť príjemnú, upokojujúcu hudbu alebo zapnúť televíziu. Môžete tiež vyskúšať rôzne psie puzzle a interaktívne hračky, ktoré môžete naplniť pamlskami. Nelitujte svojho psa, ale buďte mu pokojnou oporou. Ukludňujúce produkty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ áno alebo nie? Možno uvažujete o zmiernení stresu vášho psa pomocou upokojujúcich produktov. Najskôr je dôležité si uvedomiť, že používanie prírodných alebo veterinárnych produktov by nikdy nemalo nahradiť tréning a prípravu v dostatočnom predstihu, ale môže byť vhodným doplnkom, ktorý pomôže vášmu psovi v najkritickejších dňoch. Existuje niekoľko prírodných možností, ktoré môžete vyskúšať. Patrí medzi ne Bachove kvetové esencie prispôsobené vášmu psovi, krízové kvapky, aromaterapia (používajte iba olejové zmesi namiešané špeciálne pre zvieratá!) a rôzne prírodné doplnky stravy. Majte na pamäti, že ich musíte začať podávať s dostatočným predstihom. Okrem toho sú účinky jednotlivých prípravkov vždy individuálne a často je potrebné vyskúšať niekoľko z nich, kým nájdete ten, ktorý vášmu chlpáčovi vyhovuje. Poslednou možnosťou sú upokojujúce veterinárne prípravky. Poradte sa vopred so svojím veterinárom a vyberte len prípravok, ktorý neobmedzuje motorické funkcie, t. j. schopnosť psa pohybovať sa, ako napríklad predtým široko predpisovaný Sedalin. Pri takýchto prípravkoch sa telo nemôže hýbať, ale mozog je plne pri vedomí a pes prežíva veľký stres. Medzi vhodné veterinárne prípravky patrí napríklad pasta Sileo.