Keď pes bráni misku: ako bezpečne riešiť stráženie jedla

Počuli ste už niekedy odporúčanie, že by ste mali psovi počas jedla siahať do misky, aby si na to zvykol? Možno vás prekvapí, že u niektorých psov tým naopak môžete problémy ešte zhoršiť. V tomto článku sa zameriame na mýty spojené so strážením misky alebo pamlskov u psov a na to, ako k tomuto správaniu pristupovať a ako ho bezpečne riešiť. Mnohých majiteľov takéto stráženie „zdrojov“ dokáže poriadne zaskočiť a ľahko sa nechajú presvedčiť okolím, že ide o prejav dominancie. Je to však naozaj tak?

Mýty o strážení psej misky

Medzi chovateľmi psov aj ľuďmi, ktorí psov nechovajú, kolujú rôzne mýty, ktoré, žiaľ, nepomáhajú takýmto situáciám účinne predchádzať ani ich bezpečne riešiť. Aké to sú?

„Ak budete psovi od malička pravidelne siahať do misky, naučí sa ju nebrániť.“

Na prvý pohľad to môže vyzerať ako účinný spôsob, ako psa zvyknúť na to, že mu siahate do misky. A u určitého percenta psov vám to dokonca prejde. V skutočnosti to však u niektorých psov môže naopak zvyšovať neistotu a nepokoj a posilňovať stráženie misky, pretože tým prichádzajú o pokoj a pocit bezpečia pri jedle. Môžu potom naopak začať mať pocit, že je potrebné sa proti takémuto obťažovaniu brániť.

„Musíte psovi ukázať, že ste šéf / alfa.“

Moderný výcvik už tento prístup neuznáva. Dnes máme dostatok odborných informácií na to, aby sme vedeli, že stráženie misky nie je o dominancii, ale skôr o emóciách, strese, neistote alebo naučenom správaní. Navyše dnes už vieme, že psi s ľuďmi nevytvárajú hierarchické vzťahy tak, ako sa predtým predpokladalo.

„Za vrčanie je potrebné psa potrestať.“

Vrčanie je komunikácia – pes vám týmto spôsobom dáva najavo, že sa mu niečo nepáči. Áno, znamená to, že je potrebné na daných situáciách pracovať. Ak však budete vrčanie trestať, môže sa stať, že sa pes naučí tento komunikačný signál preskočiť a nabudúce rovno uhryzne.

„Keď si pes bráni jedlo, je agresívny a nebezpečný.“

Stráženie zdrojov je často prirodzená reakcia a rozhodne to neznamená, že by s povahou psa bolo niečo v neporiadku. Dôležité je toto správanie pochopiť, nie ho automaticky trestať a psovi pripisovať nálepku nebezpečného psa.

„Stačí mu jedlo vziať a on pochopí, že to nesmie robiť.“

Hoci sa toto riešenie môže javiť ako účinný trest, opak je pravdou. Pes bráni misku, lebo sa bojí, že o jedlo príde. Keď sa nad tým zamyslíme, asi nie je príliš prekvapujúce, že ak sa jeho strach naplní, nepresvedčí ho to, že si ju nemá brániť. Odobratie misky môže problém zhoršiť, lebo zvyšuje stres a nedôveru.

„Stráženie misky je len problémom zlej výchovy a prejavom rozmaznanosti psa.“

Toto je veľmi zjednodušené tvrdenie, ktoré vôbec nepomáha. Do hry často vstupujú rôzne faktory – nesprávne pochopenie jemnejších psích signálov, nedostatok skúseností majiteľa psa, minulá skúsenosť s nedostatkom potravy, stres, rivalita medzi psami alebo aj genetická predispozícia.

Ako predchádzať problémom, alebo tipy, ktoré fungujú

Základom je pochopiť, ako toto správanie vzniká, a následný rešpektujúci prístup k potrebám psa. Veľkú úlohu zohráva riadenie prostredia – pes by mal mať pri jedle pokojné a bezpečné miesto, kde ho nebudú rušiť členovia domácnosti, deti ani iné zvieratá. Dôležité je nechať ho jesť v absolútnom pokoji a bez zbytočných zásahov.

Nesahajte psovi do misky ani mu ju neberte, pretože u citlivejších jedincov to môže problém skôr zhoršiť. Naopak sa osvedčuje občasná pokojná prítomnosť v jeho blízkosti – napríklad keď prejdete okolo a výnimočne do misky pridáte niečo veľmi chutné. Pes si tak postupne spojí vašu prítomnosť s pozitívnou skúsenosťou, nie s hrozbou straty potravy.

Ak si pes stráži skôr žuvacie pamlsky alebo kosti, je vhodné ho naučiť využívať pokojné a bezpečné miesto, kde má na svoju „odmenu“ súkromie – napríklad pelech, klietku alebo búdu. Tam si môže v pokoji žuvať, bez toho, aby mal pocit, že musí svoj zdroj brániť. Nezávisle na tom trénujte aj povel „pusti“ s hračkami aj pamlskami nízkej hodnoty, a to formou výmeny za niečo lepšie.

Agresiu neopätujte agresiu

Mnoho ľudí má v takejto situácii pocit, že si pes „nesmie dovoliť niečo“, alebo v nich stráženie potravy vyvoláva frustráciu, ktorá vedie k trestaniu či tvrdým zásahom. Takýto prístup však problém zvyčajne nevyrieši – naopak, môže ho výrazne zhoršiť. V niektorých prípadoch síce navonok dôjde k upokojeniu situácie, v skutočnosti však u psa rastie neistota a stres, čo môže v budúcnosti viesť k ešte silnejšej ochrane zdrojov.

Cieľom nie je psa prekonať, ale zmeniť jeho emocionálne nastavenie v situáciách súvisiacich s jedlom. Tresty alebo nátlak môžu narušiť dôveru a premeniť jedlo na ešte väčší stres a zvyšujú riziko uhryznutia. Omnoho efektívnejšia je postupná práca so situáciou, ktorá psovi ukáže, že prítomnosť človeka pri miske nepredstavuje hrozbu, ale naopak niečo predvídateľné a bezpečné.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak váš pes pri strážení zdrojov cení zuby, hryzie alebo sa obávate, že vám ublíži, a nie ste si istí správnym postupom, vždy kontaktujte skúseného trénera. Správne zvolený tréner by pri práci so psom, ktorý stráži potravu, nemal používať tresty, naopak by mal pracovať s dobrým riadením prostredia a princípom pozitívneho posilňovania. Ak riešite problémy so strážením zdrojov so svojím psom, odporúčame prečítať si aj knihu „To je moje!“ od autorky Jean Donaldsonovej.