Leto je v plnom prúde a spolu s rastúcou teplotou úmerne stúpa aj počet ľudí a psov, ktorí hľadajú osvieženie a zábavu pri vode. Či už ide o naše rieky, jazerá a rybníky, alebo o more v zahraničí, mnoho psov víta vodné aktivity s veľkým nadšením. Plávanie a vyvádzanie vo vode patrí medzi najkrajšie spoločne strávené chvíle s vaším štvornohým spoločníkom. Nezabudnite však, že kúpanie so psom v prírode môže skrývať rad nenápadných rizík, ktorých si na prvý pohľad ani neuvedomíme. Na čo si dávať pozor, aby ste si pobyt pri vode užili bezpečne a bez zbytočných zdravotných komplikácií?
Jazero, rybník, rieka alebo more?
Nie každá voda je pre psa bezpečná, hoci na prvý pohľad môže pôsobiť čisto a pokojne. Tečúca voda je zvyčajne menej riziková ako stojatá voda. Či už ide o rieku, rybník, jazierko, priehradu alebo zatopený lom, vždy je na mieste určitá opatrnosť. Pod hladinou sa môžu skrývať ostré kamene, konáre, rybárske háčiky alebo črepy, o ktoré sa pes môže poraniť, alebo príliš bahnité dno, v ktorom môže uviaznuť. Skok do neznámej vody môže skončiť zranením, preto je vhodné miesto pred vstupom do vody vždy skontrolovať. Rizikom je aj prúd – aj zdanlivo pokojná rieka dokáže psa rýchlo unaviť, rovnako ako klzké kamene a šikmé výstupy z vody. Osobitnú pozornosť treba venovať starším psom, menej zdatným plavcom a brachycefalickým plemenám, pre ktoré môže byť kúpanie výrazne náročnejšie. V týchto prípadoch môže byť bezpečnostná plavecká vesta praktickou a často veľmi rozumnou voľbou.
Ochladenie alebo prehriatie?
Možno vás napadne, že rovnako ako ľudia by pes nemal skákať do vody prehriaty z letných horúčav, ale mal by sa ochladzovať postupne. Málokto si však uvedomuje, že k prehriatiu môže dôjsť aj pri dlhom plávaní v zdanlivo studenej vode alebo počas intenzívnych vodných hier. Voda sama o sebe totiž nie je zárukou ochladenia – pri neustálom pohybe, aportovaní z vody a opakovanom skákaní môže pes podávať vysoký výkon, bez toho, aby mal dostatok času na regeneráciu. Telo sa tak môže postupne prehriať, aj keď je pes neustále vo vode. Medzi varovné príznaky patrí zrýchlené dýchanie, nepokoj, únava, spomalené reakcie alebo snaha vyjsť z vody. Je dôležité robiť pravidelné prestávky a dopriať psovi oddych. Pri akýchkoľvek varovných signáloch hru vždy prerušte, aj keby pes najradšej pokračoval ďalej.
Intoxikácia vodou – skryté nebezpečenstvo pri hre vo vode
Už ste počuli o hyperhydratácii, teda o intoxikácii vodou? Ide o menej známy, ale veľmi závažný stav, ku ktorému môže dôjsť pri nadmernom prehĺtaní vody počas hry, aportovania alebo intenzívneho plávania. Najčastejšie k nemu dochádza vtedy, keď pes opakovane chytá hračky vo vode, prúd vody (napr. z hadice), skáče do vody, potápa sa alebo inak v krátkom čase prehltne väčšie množstvo vody. Organizmus psa potom nie je schopný spracovať prebytočnú vodu.
Dochádza k narušeniu minerálnej rovnováhy v tele, čo môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám, vrátane opuchu mozgu.
Medzi príznaky intoxikácie vodou patria zvracanie, strata koordinácie, letargia, bledé sliznice, rozšírené zrenice, nadmerné slinenie, ťažkosti s dýchaním, nadmerné močenie, nadúvanie alebo kŕče. V pokročilom štádiu môže dôjsť až k bezvedomiu. Pri intoxikácii vodou je nevyhnutný rýchly zásah veterinárneho lekára a bohužiaľ často končí smrťou psa. Preto je zásadná prevencia. Doma nenechávajte psa dlhodobo piť vodu z hadice, pri vode obmedzte dlhé a intenzívne aportovanie a sledujte, či pes počas hry neprehĺta nadmerné množstvo vody. Ak máte podozrenie na otravu, čo najrýchlejšie vyhľadajte veterinárnu pomoc.
Pozor na jedovaté sinice
Jedným z najväčších letných rizík pri kúpaní psov v prírodných vodách sú jedovaté sinice. Možno ste aj vy čítali na internete o prípadoch, keď došlo k otravám psov sinicami a k ich úhynu. Prečo sú sinice také nebezpečné a ako sa im vyhnúť? Sinice (cyanobaktérie) sú mikroskopické organizmy, ktoré sa v malom, neškodnom množstve vyskytujú takmer vo všetkých sladkých vodách. Problém nastáva, ak sa masívne rozmnožia a vytvoria takzvaný vodný kvet, pri ktorom býva koncentrácia toxínov najvyššia. Voda potom môže vyzerať ako zelená „hrachová polievka“. Môžete si všimnúť zhluky a nazelenalú penu či povlak, mastný film na hladine alebo zápach.
Psy sa môžu otráviť vypitím kontaminovanej vody, prehltnutím pri plávaní, aportovaním alebo olizovaním mokrej srsti či peny a povlakov pri brehu. Pozor, niekedy voda vyzerá zdanlivo čistá a sinice môžu byť viditeľné až na druhej strane vodnej nádrže, ale toxíny sú rozptýlené po celej vode. Niektoré kúpaliská sa pravidelne kontrolujú na prítomnosť siníc a výsledky si môžete vyhľadať na internete.
Otrava sa u psíka môže prejaviť v priebehu niekoľkých minút až hodín. Ak máte podozrenie, že mohlo dôjsť ku kontaktu s sinicami a pes zvracia, má hnačku, nekoordinovanú chôdzu, svalové trasenie, dýchacie ťažkosti alebo kolabuje, čo najrýchlejšie vyhľadajte veterinárnu pomoc. Niekedy môže ísť o minúty.
Antiparazitiká a ich vplyv na vodné ekosystémy
Pri kúpaní v prírodných vodách je dôležité myslieť nielen na zdravie nášho chlpáča, ale aj na okolité ekosystémy. Preto je dobré vedieť, že niektoré antiparazitiká vo forme obojkov a spot-onov obsahujú účinné látky, ktoré sú toxické pre vodné organizmy, najmä ryby, kôrovce a ďalšie bezstavovce. Tie sa potom pri kúpaní môžu uvoľňovať do vody. Po aplikácii prípravkov určených na vonkajšie použitie je preto vhodné dodržiavať odporúčanú ochrannú lehotu a psa na určitú dobu nepúšťať do prírodných vôd. A ak patríte medzi tých, ktorí si v lete často užívajú kúpanie v riekach, rybníkoch alebo jazerách, zvážte ekologickejšie alternatívy antiparazitík.
Nezabudnite psíka poriadne osušiť
Dôkladné osušenie psa po kúpaní sa v letnom počasí môže zdať ako zbytočná starosť navyše, v skutočnosti vám však môže ušetriť množstvo nepríjemností aj návštevu veterinára.
Nestačí nechať psa len tak vyschnúť na slnku – vlhká srsť a koža vytvárajú ideálne prostredie pre vznik kožných zápalov, podráždenia a problémov s ušami. Ďalším rizikom je syndróm mŕtveho chvosta, teda stav, keď pes po kúpaní náhle prestane používať chvost, ktorý je zvyčajne bolestivý a neprirodzene visí. Najčastejšie vzniká kombináciou studenej vody, fyzickej záťaže a následného prechladnutia. Po návrate domov z kúpania skontrolujte uši, kožu aj labky a psíka v ideálnom prípade opláchnite čistou vodou a opäť starostlivo osušte. Po kúpaní v mori je opláchnutie sladkou vodou nevyhnutnosťou.