Boj s kliešťami u psov bez chemikálií – funguje to?

Jaro je tu, príroda sa prebúdza a láka na dlhšie výlety s našimi psími spoločníkmi. Pre majiteľov psov má však toto krásne obdobie aj jednu menej príjemnú stránku – kliešte sú späť v plnej sile. A s nimi sa každoročne vracia aj otázka, ako sa proti nim čo najlepšie brániť. Možno staviate na osvedčenú klasiku v podobe antiparazitického obojku, pipety alebo tabletky. Možno však uprednostňujete prírodnejšie spôsoby a hľadáte spôsob, ako prekabátiť tieto krvilačné potvory bez chemikálií. Situáciu navyše komplikuje fakt, že každý pes je iný – rovnako ako prostredie, v ktorom sa najčastejšie pohybuje. Jedno univerzálne riešenie preto neexistuje. Existuje však hneď niekoľko prírodných možností, ktoré stojí za to vyskúšať. Poďme si ich prehľadne prejsť a pozrieť sa, aká je ich skutočná účinnosť.

Prečo hľadáme alternatívy k „chémii“

Možno si hovoríte, prečo sa vôbec púšťať do prírodných riešení, keď klasická „chémia“ proti kliešťom preukázateľne funguje. Dôvodov môže byť hneď niekoľko. Najčastejšie ide o obavy z možných vedľajších účinkov a z dlhodobého zaťaženia psieho organizmu pri opakovanom používaní antiparazitík. Tieto otázky riešia predovšetkým majitelia starších psov, citlivých jedincov alebo psov s chronickými ochoreniami. Ďalším dôvodom je vplyv na okolité prostredie. Niektoré antiparazitické prípravky sa z tela psa uvoľňujú do vody a môžu tak zaťažovať vodné ekosystémy, najmä ak sa pes často kúpe v rybníkoch, riekach alebo jazerách.

Pod pojmom „chemické prípravky“ v tomto článku rozumieme väčšinu bežne používaných antiparazitických obojkov a pipiet, ktoré obsahujú syntetické účinné látky (najčastejšie flumetrín, deltametrín, permetrín, fipronil, propoxur a imidakloprid). Patrí sem aj relatívne nový trend antiparazitických tabliet podávaných perorálne. Ich hlavnou nevýhodou je skutočnosť, že účinná látka sa dostáva priamo do organizmu psa a určitý čas v ňom cirkuluje. V prípade výskytu nežiaducich účinkov tak nie je veľa možností, ako jej pôsobenie rýchlo ovplyvniť alebo prerušiť.

Čo všetko sa skrýva pod pojmom „bez chémie“

Keď sa hovorí o „prírodnej ochrane“ alebo prístupe „bez chémie“, myslí sa tým snaha vyhnúť sa syntetickým, laboratórne vyrábaným antiparazitikám. Do tejto kategórie tak najčastejšie patria bylinné prípravky, éterické oleje a rôzne doplnky stravy. Je však dobré si uvedomiť, že aj bylinky a éterické oleje obsahujú aktívne chemické látky – rozdiel je v tom, že ide o prírodné zlúčeniny, ktoré nie sú synteticky upravované ani koncentrované do podoby klasických farmaceutických účinných látok. Práve preto sa v bežnej reči ako „chémia“ označujú skôr moderné syntetické antiparazitické prípravky, zatiaľ čo prírodná alternatíva je vnímaná ako šetrnejšia cesta, hoci stále založená na chemickom pôsobení v tom najširšom zmysle slova.

Bylinky a éterické oleje ako prírodné antiparazitiká

Medzi bylinky, ktoré sa tradične považujú za prírodné repelenty proti hmyzu vrátane kliešťov, patria najmä levanduľa, rozmarín a neem. V praxi sa často používa napríklad domáci rozmarínový repelent vo forme odvaru alebo macerátu, ktorý sa nanáša na srsť pred prechádzkou. Jeho nevýhodou je však kratšia účinnosť, a teda nutnosť častejšej aplikácie, ideálne vždy pred vonkajšou aktivitou. Najlepších výsledkov zvyčajne dosahuje v kombinácii s ďalšími podpornými opatreniami, napríklad vhodnými doplnkami stravy.

Pri éterických olejoch je však na mieste zvýšená opatrnosť. Ide o vysoko koncentrované látky, ktoré môžu byť pri nesprávnom použití pre psa dráždivé alebo toxické. Nikdy by sa nemali aplikovať nezriedené priamo na kožu alebo srsť – vždy je nutné ich správne zriediť v nosnom oleji (napr. kokosovom alebo mandľovom) a dodržiavať bezpečné koncentrácie určené pre zvieratá.

Medzi osvedčené éterické oleje s repelentnými účinkami proti kliešťom patrí napríklad levanduľa (Lavandula angustifolia), pelargónia (Pelargonium graveolens), cédrové drevo (Cedrus atlantica) alebo rozmarín (Rosmarinus officinalis). Naopak existujú oleje, ktoré nie sú pre psov príliš vhodné. Patrí sem napríklad tea tree olej, ktorý môže byť pri nevhodnom dávkovaní pre psov toxický, ďalej citrónová tráva, eukalyptus alebo klinček, ktoré môžu byť pre ich citlivý čuch aj organizmus príliš dráždivé. Všeobecne sa tiež odporúča opatrnosť pri používaní éterických olejov v prostredí, kde sa pohybujú ďalšie zvieratá, ktoré môžu byť na tieto látky výrazne citlivejšie – napríklad mačky alebo papagáje.

Okrem éterických olejov stojí za zmienku aj často prehliadaný kokosový olej, ideálne lisovaný za studena. Stačí malé množstvo jemne rozohriať v dlaniach a jemne vmasírovať do srsti psa, najmä v oblasti ňufáka, hlavy, nôh a slabín. Srst môže byť po aplikácii dočasne mierne mastnejšia, ide však o bežný dôsledok použitia oleja. Kokosový olej je vhodný vďaka svojmu prirodzenému obsahu kyseliny laurovej, ktorá má repelentné účinky a môže tak predstavovať ďalšiu doplnkovú možnosť v rámci prírodnej ochrany proti kliešťom.

Doplnky stravy proti kliešťom

Ďalšou možnosťou, ako podporiť prirodzenú obranyschopnosť psa proti kliešťom, sú doplnky stravy, ktoré pôsobia nepriamo – teda nemajú parazity priamo odpudzovať na povrchu tela, ale menia pachové a metabolické signály organizmu. Medzi najčastejšie používané patria pivovarské kvasnice, ktoré sú bohaté na vitamíny skupiny B a spájajú sa so zmenou prirodzeného zápachu kože, vďaka čomu môže byť pes pre kliešte menej atraktívny.

Menej známou, ale v praxi veľmi cenenou variantou je skalná ruža (Cistus incanus), ktorá sa v posledných rokoch dostáva do popredia vďaka svojim antioxidačným a podporným účinkom a často sa uvádza ako jeden z najzaujímavejších prírodných doplnkov proti kliešťom.

Často spomínaným prírodným prostriedkom je aj cesnak, ktorý má tradičnú povesť repelentnej zložky. Jeho použitie u psov je však značne diskutabilné. Účinná dávka, ktorá by mohla mať repelentný účinok, sa veľmi blíži množstvu, ktoré už môže byť pre psa nevhodné – najmä kvôli možnému vplyvu na červené krvinky a vzniku hemolytickej anémie pri dlhodobom alebo nadmernom podávaní. Navyše účinok cesnaku ako spoľahlivého antiparazitika nebol jednoznačne potvrdený, a preto sa vo všeobecnosti nepovažuje za ideálne ani bezpečne predvídateľné riešenie. 

Ďalšie možnosti prevencie

Okrem prírodných prípravkov a doplnkov stravy zohráva v ochrane proti kliešťom zásadnú úlohu aj každodenná prevencia počas prechádzok aj po nich. Veľmi účinné je najmä vyhýbanie sa rizikovým lokalitám v období najvyššej aktivity kliešťov – teda vysokej tráve, krovinatým porastom a vlhkým, tienistým miestam. Po každej prechádzke je vhodné psa dôkladne skontrolovať, ideálne ešte predtým, ako sa dostane do svojho pelechu alebo na gauč. Pomôcť môže aj pravidelné česanie srsti, ktoré nielen uľahčí včasné odhalenie prisatých kliešťov, ale zároveň odstráni aj tie, ktoré sa ešte nestihli uchopiť. Táto jednoduchá rutina v kombinácii s ďalšími preventívnymi opatreniami často výrazne znižuje celkové zaťaženie parazitmi, hoci samotné riziko úplne nevylučuje.

Kúpiť si môžete aj ultrazvukové odpudzovače, ktoré sa pripínajú na obojok alebo postroj psa. Ich účinnosť je však pomerne premenlivá a medzi majiteľmi psov nie sú príliš rozšírené. Môžete naraziť aj na tzv. EM obojky z keramických korálikov, ktoré podľa výrobcov obsahujú účinné mikroorganizmy. Aj pri nich sa však skúsenosti s účinnosťou výrazne líšia a vo všeobecnosti sa neodporúčajú najmä u dlhosrstých psov, kde môže byť ich účinok ešte menej badateľný.

Žiadna stopercentne účinná prírodná ochrana proti kliešťom síce neexistuje, ale absolútnej istoty často nedosiahnete ani pri použití chemických prípravkov. Najspoľahlivejším riešením je preto kombinácia viacerých metód súčasne a hľadanie takých variantov, ktoré budú vyhovovať aj vám, aj vášmu psovi.